Tak niekedy zapochybujeme.
Často krát v živote sa mi stalo ,že mi vnútorný hlas vravel chod tam,alebo otoč sa a chod tam. Nedávno keď som išiel z UPC v ten den som musel dlho čakať na autobus a bola veľká zima. Tak sa v duchu pýtam Bože môj čo si na mna zabudol ,ved mi je velka zima.a ty ma necháš takto čakať a je už neskoro ved mam zajtra prácu. No a potom som to vložil do jeho rúk ok keď chceš tak budem čakať. O 20 minut prišiel Bus. Vtedy mi Boh ukázal, že ma so mnou ešte v ten den plán. Pomohol som známej ktorá bola v tom autobuse a potrebovala pomoc .
To bol jeden z tých keď odpovedám Bohu ok tak čakám.No a teraz vám poviem jeden keď som bol netrpezlivý.
asi pred 3 dnami som išiel domou na ubytovňu a presadol som na jednej zástavke a čakám. už mi išiel trolej. Pochopiteľne normálny človek nastúpi a ide. a ja som citil,aby som nenastúpil. nechoď ešte počkaj. no ja som nastúpil. V troleji bola ohromna zima ,keď som vystúpil všimol som si ,že za nami ide ďalší bus 32 a ten je vždy vyhriaty..
Chcem týmito krátkymi svedectvami podotknúť,že je dobre žit cely den naplno s Bohom a on vám dá to čo potrebujete aby vám bolo lachšie.
prajem požehnaný čas s pozdravom Mario Stehlík VM
Žádné komentáře:
Okomentovat