Posielam svedectvo od našej kamošky Ivky. odporučam si prečitať.
Milí moji priatelíčkovia a kamarátikovia!
Ako iste viete (alebo neviete:D), dnes som bola na Sliaci na Godzone a rozhodla som sa podelit s Vami o moje osobne zazitky a mozno aj Vas tak pozvat k osobnejsiemu vztahu s Bohom.
Zacnem asi najskor tak informacne. Takze bola som tam s mojimi susedmi a s Mundierovcami . Cesta tam bola priserna (Sturec:D), ale nazad aspon pre mna bola v pohode. Prisli sme tam o hodinu skor:D . Strasne vela sa hovorilo a pisalo o tom, kto som ja a kto je pre mna Boh a aky je v skutocnosti Boh. Odznelo tam niekolko svedectiev o zivotoch mladych ludi, ako zili hriesnym zivotom a potom sa obratili a nasledovali Boha. No najviac ma zaujalo jedno, ktore malo pre mna osobny vyznam, pretoze sa ma hlboko dotykalo. Mala som pocit, ze ten muz, ktory hovoril o svojom zivote, hovoril zaroven aj o mojom. A priznam sa aj som zaslzila. Hovoril o svojom otcovi, ako mu nedokazal prejavit lasku objatim ci povedanim slovka: mam ta rad. Na take daco sa totiz zmohol len ked bol opity a ze mu nic nebolo dost a chcel mat zo svojho syna uspesneho cloveka. A tak on studoval najlepsie ako sa dalo, ale nikdy sa nedockal pochvaly od svojho otca, pretoze chcel viac. Velka pravda hovori, ze clovek nemoze dat to, co nikdy neprijal. A tak sa tento muz so svojim bratom rozhodli, ze naucia svojho otca prejavit lasku. Vzdy ked odchadzali a vracali sa z intraku, ho objali. A on ked bol znova opity tento muz bol na neho nahnevany a ked odchadzal na intrak, podal otcovi len ruku, ale otec ho objal. Ten syn naucil svojho otca prejavit lasku.
A my mozme cerpat lasku od Boha - nasho Otca, kedze Ho pozname a vieme, ze On je nas milujuci Otec. Ako v tomto svedectve. Kebyze ten syn, neprijima lasku od Otca, nedokazal by ju ani dat dalej a naucit svojho otca ukazat ju.
Ked Julo hovoril, aby sme zavreli oci a pocuvali, co hovori nase srdce a aby sme vsetky nase strachy, neistoty, bolesti zamenili za meno Jezis, vo mne sa cosi pohlo. A tak ako sme spievali, ze nase srdce hovori meno Jezis, tak som sa silne modlila a rozhodla som sa urobit nieco so svojim zivotom. Uz nechcem byt polovicnym krestanom, uz nechcem byt pokrytcom, ktory v kostole je svatec a doma naopak. Viem, ze sa musim zmenit, ale vediet o tom a chciet nestaci. Treba konat. A k tomu chcem povzbudit aj Vas, ak mate pocit, ze vas krestansky zivot je o niecom uplne inom, co by ste chceli, nebojte sa prosit Boha, nebojte sa ist za nim, nebojte sa vlozit do jeho ruk vsetko a viac sa nestarat. Tym, ze mam strasny strach, ci sa vobec dostanem k skuskam z niektorych predmetov, stale sa ucim a travim cele dni na pocitaci, uz ani nemam poriadne cas na Boha, na poriadnu modlitbu. Ale dnes som pochopila, ze sa nemam coho bat, pretoze Boh to vsetko riadi a On je moj Otec, chce pre mna to najlepsie, takze ak chce, aby som vystudovala tak vystudujem, pretoze to On chce. Nebojme sa teda prijimat Jeho volu, pretoze On je nad vsetkym, ale hlavne je nas milujuci Otec...
Krasne svedectvo čo poviete. Ak mate podobne svedectva kludne sa môžte podelit. s nami.
Žádné komentáře:
Okomentovat