Písmo

Jonáš 1, 1 — 2, 1. 11


I. Jonášov útek. - Pán prehovoril k Jonášovi, synovi Amatiho, takto:
„Vstaň, choď do veľkého mesta Ninive a zvestuj mu, že ich zloba vystúpila predo
mňa.“ Ale Jonáš vstal a chcel utiecť spred Pána do Taršišu; išiel do Joppe, kde
našiel loď, ktorá išla do Taršišu, dal jej svoje plavná a nastúpil do nej, aby
šiel s nimi do Taršišu spred Pána. Ale Pán zoslal na more veľký vietor, takže
sa na mori strhla veľká búrka a lodi hrozilo stroskotanie. Námorníci sa báli a
každý volal k svojmu bohu; náradie, ktoré bolo na lodi, pohádzali do mora, aby
ju od neho odbremenili. Jonáš však zišiel do vnútra lode ľahol si a spal. Tu
pristúpil k nemu veliteľ lode a povedal mu: „Čože, ty spíš? Vstaň, volaj k
svojmu Bohu, azda si Boh spomenie na nás a nezahynieme.“ I vraveli si druh
druhovi: „Nože, hoďme žreb a dozvieme sa, pre koho nás stihlo toto nešťastie.
Hodili teda žreb a žreb padol na Jonáša. I spytovali sa ho: „Povedzže nám,
prečo nás stihlo toto nešťastie? Čo máš za poslanie a odkiaľ ideš? Ktorá je
tvoja vlasť a z ktorého si národa?“ Odpovedal im: „Hebrej som a som ctiteľ
Pána, Boha nebies, ktorý učinil more a suchú zem.“ Mužov pojal veľký strach a
hovorili mu: „Čo si to urobil?“ Chlapi totiž vedeli, že uteká spred Pána lebo
im to povedal. Pýtali sa ho: „Čo máme s tebou urobiť, aby sa more pod nami
utíšilo?“ More sa totiž búrilo čoraz väčšmi. Povedal im: „Chyťte ma a hoďte do
mora, potom sa more pod vami utíši. Veď ja viem, že vás pre mňa zastihla táto
veľká búrka. Ale mužovia veslovali, aby sa priplavili naspäť k suchej zemi, no
nemohli pretože sa more pod nimi čoraz viac búrilo. Preto volali k Pánovi:
„Ach, Pane, nech nezahynieme pre život tohto človeka a neuvaľ na nás nevinnú
krv! Veď ty si Pán a urobil si, ako sa ti páčilo.“ I chytili Jonáša a hodili
ho do mora, načo more prestalo zúriť. Tu pojal mužov veľkPán priviedol veľkú
rybu, aby pohltila Jonáša; a Jonáš bol vo vnútri ryby tri dni a tri noci.I
prikázal Pán rybe a vydala Jonáša na suchú zem