Ako chápeme Božiu milosť

Božia milosť

Postupne, ako to už v náboženstve ľudí býva, pojem Božia milosť takisto stratil svoj pravý význam a mylne sa zamieňa so zmäkčilosťou. Podľa učenia mnohých náboženstiev vraj Boh človeku odpustí všetko – stačí, keď úprimne oľutuje svoje hriechy a vyspovedá sa. Ako však také oľutovanie hriechov vyzerá v praxi? Človek pár minút rozmýšľa, ľutuje svoje činy, a tým považuje vec za skončenú. Vôbec sa nesnaží vyvinúť vlastné úsilie, aby sa zmenil. Načo. Veď mu bolo povedané, že stačí oľutovať. Dôkazom toho, že takáto ľútosť je iba snahou o utíšenie svedomia je skutočnosť, že človek robí rovnaké nemilé veci znovu a znovu. Skutočná zmena sa musí odohrať vo vnútri človeka, nie v myšlienkach. Je naozaj naivné domnievať sa, že pár minút rozmýšľania v podobe výčitiek svedomia stačí na opätovné získanie stratenej harmónie. Veď takýto postoj úplne popiera Božiu spravodlivosť a spochybňuje Božie zákony. Podľa zákona zvratného pôsobenia sa všetko - dobré či zlé - človeku vráti. Nič nemôže byť odpustené - ani tá najmenšia vec. Božie zákony sú nemenné a neexistuje žiadna výnimka. Zákon spätného účinku platí pre každého a nedá sa obísť. Spätné účinky zlých činov však môžu byť zmiernené.

Aby sme mohli správne pochopiť obrovský dar, ktorým Božia milosť je, musíme si uvedomiť nasledujúci Boží zákon. Podľa neho môžu na seba pôsobiť iba sily rovnakého druhu, pričom rôznorodé sa budú navzájom míňať. Tak ako v hmotnom svete nevyvŕtate dieru do vody alebo údermi kladiva nezdeformujete vzduch, pretože tieto veci sú rozdielnej podstaty, rovnako minú človeka účinky vibrácie iného druhu. Pokiaľ je človek pyšný, vypočítavý, sebecký, škodoradostný alebo uňho prevládajú iné temné vlastnosti, rovnako temne bude vyžarovať aj jeho duchovné telo. Naopak človek, ktorý je štedrý, priateľský, šľachetný a dobroprajný, bude vyžarovať jasnejšie. Keby sa takto rozdielni ľudia stretli, asi by tak ľahko nenašli spoločnú reč - preto sa stretáva človek so seberovnými. Predpokladajme, že kedysi dávno obaja spôsobili niekomu vážne poškodenie zdravia. Jeden z nich si neskôr uvedomil, čo spôsobil, a zmenil sa; ten druhý však nie. Čo myslíte, ako bude vyzerať spätný účinok skutku takto vnútorne rozdielnych ľudí? Samozrejme, bezohľadnosť je temná vibrácia a pri spätnom účinku treba rátať aj s tým, čo ňou človek spôsobil. Okrem bolesti, obmedzenia či posmechu v živote postihnutého treba rátať aj so zníženými možnosťami detí postihnutého, ktoré sa nemohli vyvíjať tak, ako keby bol dotyčný človek zdravý. Dôsledok činu prinesie vždy väčšiu úrodu, podobne ako keď zasejete semienko a vyrastie strom. A aké semienka sejete svojimi myšlienkami, slovami a skutkami, takú úrodu môžete očakávať. Pokiaľ sa teda temná vibrácia oprie do rovnorodého prostredia, ktorým je v tomto prípade temne vyžarujúci človek, účinok bude obrovský a dotyčný môže skončiť aj na invalidnom vozíčku. Žiaľ, pokiaľ si nedokázal uvedomiť, že svojím správaním ublížil a spôsobil tým obrovské utrpenie poškodenému a jeho rodine, a vo svojej bezohľadnosti voči iným pokračuje, musí túto situáciu prežiť na vlastnej koži.

A aké účinky bude mať spätne sa vracajúca temná vibrácia na človeka, ktorý sa zmenil a vyžaruje už svetlo? Temná vibrácia spôsobená bezohľadnosťou sa k svetlému človeku vráti rovnako, ako k človeku vnútorne nezmenenému, avšak preto, že v tomto svetlom človeku nenájde nič rovnorodé, nebude sa môcť doňho oprieť s plnou silou. Tento vnútorne zmenený svetlý človek obíde naprázdno, alebo sa mu vráti jeho čin iba symbolicky a napríklad mu niekto stúpi na nohu.

Takto funguje Božia milosť v praxi. Teda aj ten najväčší hriešnik môže vykročiť ku svetlu bez toho, aby sa musel obávať, že ho rozdrvia spätné účinky jeho minulých činov (hovorí sa tomu aj karma).

Avšak pozor. Tak ako na jednej strane zákon rovnorodosti človeku pomáha v odčinení dôsledkov jeho zlých činov, tak funguje aj opačným smerom. Ak človek klesne a jeho duchovné telo stemnie a oťažie, zabráni tak preniknutiu a účinkom dobrých činov, ktoré kedysi vykonal. Spätné pôsobenie jeho dobrých činov sa tak minie účinku, podobne ako nezasiahnu človeka účinky jeho zlých činov, pokiaľ sa už zmenil a vyžaruje svetlejšie.

Zákon rovnorodosti nás teda vedie k životu v prítomnosti a Božia milosť je nám daná ako obrovská pomoc na našej ceste ku svetlu. Nejde o to, čo bolo, ale záleží iba na tom, ako sa správame teraz. To, akí sme a ako žiarime, sa nedá predstierať alebo získať inak, ako poctivou prácou na sebe.

Medzi nami a svetlom nestoja ako prekážka naše minulé, hoci aj tie najhoršie prestúpenia Božích prikázaní; avšak iba náš nezáujem vydať sa na cestu ku svetlu. Teda cesta za svetlom je otvorená každému, kto má záujem. Božia milosť mu bude pri tom pomáhať.