Ani v budúcnosti sa nevybuduje nová civilizácia lásky, ak sa nezmení kvalita lásky. / Ján Pavol II. /
úterý 20. října 2009
Ako chápeme Božiu milosť
Božia milosť
Postupne, ako to už v náboženstve ľudí býva, pojem Božia milosť takisto stratil svoj pravý význam a mylne sa zamieňa so zmäkčilosťou. Podľa učenia mnohých náboženstiev vraj Boh človeku odpustí všetko – stačí, keď úprimne oľutuje svoje hriechy a vyspovedá sa. Ako však také oľutovanie hriechov vyzerá v praxi? Človek pár minút rozmýšľa, ľutuje svoje činy, a tým považuje vec za skončenú. Vôbec sa nesnaží vyvinúť vlastné úsilie, aby sa zmenil. Načo. Veď mu bolo povedané, že stačí oľutovať. Dôkazom toho, že takáto ľútosť je iba snahou o utíšenie svedomia je skutočnosť, že človek robí rovnaké nemilé veci znovu a znovu. Skutočná zmena sa musí odohrať vo vnútri človeka, nie v myšlienkach. Je naozaj naivné domnievať sa, že pár minút rozmýšľania v podobe výčitiek svedomia stačí na opätovné získanie stratenej harmónie. Veď takýto postoj úplne popiera Božiu spravodlivosť a spochybňuje Božie zákony. Podľa zákona zvratného pôsobenia sa všetko - dobré či zlé - človeku vráti. Nič nemôže byť odpustené - ani tá najmenšia vec. Božie zákony sú nemenné a neexistuje žiadna výnimka. Zákon spätného účinku platí pre každého a nedá sa obísť. Spätné účinky zlých činov však môžu byť zmiernené.
Aby sme mohli správne pochopiť obrovský dar, ktorým Božia milosť je, musíme si uvedomiť nasledujúci Boží zákon. Podľa neho môžu na seba pôsobiť iba sily rovnakého druhu, pričom rôznorodé sa budú navzájom míňať. Tak ako v hmotnom svete nevyvŕtate dieru do vody alebo údermi kladiva nezdeformujete vzduch, pretože tieto veci sú rozdielnej podstaty, rovnako minú človeka účinky vibrácie iného druhu. Pokiaľ je človek pyšný, vypočítavý, sebecký, škodoradostný alebo uňho prevládajú iné temné vlastnosti, rovnako temne bude vyžarovať aj jeho duchovné telo. Naopak človek, ktorý je štedrý, priateľský, šľachetný a dobroprajný, bude vyžarovať jasnejšie. Keby sa takto rozdielni ľudia stretli, asi by tak ľahko nenašli spoločnú reč - preto sa stretáva človek so seberovnými. Predpokladajme, že kedysi dávno obaja spôsobili niekomu vážne poškodenie zdravia. Jeden z nich si neskôr uvedomil, čo spôsobil, a zmenil sa; ten druhý však nie. Čo myslíte, ako bude vyzerať spätný účinok skutku takto vnútorne rozdielnych ľudí? Samozrejme, bezohľadnosť je temná vibrácia a pri spätnom účinku treba rátať aj s tým, čo ňou človek spôsobil. Okrem bolesti, obmedzenia či posmechu v živote postihnutého treba rátať aj so zníženými možnosťami detí postihnutého, ktoré sa nemohli vyvíjať tak, ako keby bol dotyčný človek zdravý. Dôsledok činu prinesie vždy väčšiu úrodu, podobne ako keď zasejete semienko a vyrastie strom. A aké semienka sejete svojimi myšlienkami, slovami a skutkami, takú úrodu môžete očakávať. Pokiaľ sa teda temná vibrácia oprie do rovnorodého prostredia, ktorým je v tomto prípade temne vyžarujúci človek, účinok bude obrovský a dotyčný môže skončiť aj na invalidnom vozíčku. Žiaľ, pokiaľ si nedokázal uvedomiť, že svojím správaním ublížil a spôsobil tým obrovské utrpenie poškodenému a jeho rodine, a vo svojej bezohľadnosti voči iným pokračuje, musí túto situáciu prežiť na vlastnej koži.
A aké účinky bude mať spätne sa vracajúca temná vibrácia na človeka, ktorý sa zmenil a vyžaruje už svetlo? Temná vibrácia spôsobená bezohľadnosťou sa k svetlému človeku vráti rovnako, ako k človeku vnútorne nezmenenému, avšak preto, že v tomto svetlom človeku nenájde nič rovnorodé, nebude sa môcť doňho oprieť s plnou silou. Tento vnútorne zmenený svetlý človek obíde naprázdno, alebo sa mu vráti jeho čin iba symbolicky a napríklad mu niekto stúpi na nohu.
Takto funguje Božia milosť v praxi. Teda aj ten najväčší hriešnik môže vykročiť ku svetlu bez toho, aby sa musel obávať, že ho rozdrvia spätné účinky jeho minulých činov (hovorí sa tomu aj karma).
Avšak pozor. Tak ako na jednej strane zákon rovnorodosti človeku pomáha v odčinení dôsledkov jeho zlých činov, tak funguje aj opačným smerom. Ak človek klesne a jeho duchovné telo stemnie a oťažie, zabráni tak preniknutiu a účinkom dobrých činov, ktoré kedysi vykonal. Spätné pôsobenie jeho dobrých činov sa tak minie účinku, podobne ako nezasiahnu človeka účinky jeho zlých činov, pokiaľ sa už zmenil a vyžaruje svetlejšie.
Zákon rovnorodosti nás teda vedie k životu v prítomnosti a Božia milosť je nám daná ako obrovská pomoc na našej ceste ku svetlu. Nejde o to, čo bolo, ale záleží iba na tom, ako sa správame teraz. To, akí sme a ako žiarime, sa nedá predstierať alebo získať inak, ako poctivou prácou na sebe.
Medzi nami a svetlom nestoja ako prekážka naše minulé, hoci aj tie najhoršie prestúpenia Božích prikázaní; avšak iba náš nezáujem vydať sa na cestu ku svetlu. Teda cesta za svetlom je otvorená každému, kto má záujem. Božia milosť mu bude pri tom pomáhať.
pondělí 12. října 2009
Pondelnajšie zamyslenie
pondělí 5. října 2009
Písmo
Jonáš 1, 1 — 2, 1. 11
I. Jonášov útek. - Pán prehovoril k Jonášovi, synovi Amatiho, takto:
„Vstaň, choď do veľkého mesta Ninive a zvestuj mu, že ich zloba vystúpila predo
mňa.“ Ale Jonáš vstal a chcel utiecť spred Pána do Taršišu; išiel do Joppe, kde
našiel loď, ktorá išla do Taršišu, dal jej svoje plavná a nastúpil do nej, aby
šiel s nimi do Taršišu spred Pána. Ale Pán zoslal na more veľký vietor, takže
sa na mori strhla veľká búrka a lodi hrozilo stroskotanie. Námorníci sa báli a
každý volal k svojmu bohu; náradie, ktoré bolo na lodi, pohádzali do mora, aby
ju od neho odbremenili. Jonáš však zišiel do vnútra lode ľahol si a spal. Tu
pristúpil k nemu veliteľ lode a povedal mu: „Čože, ty spíš? Vstaň, volaj k
svojmu Bohu, azda si Boh spomenie na nás a nezahynieme.“ I vraveli si druh
druhovi: „Nože, hoďme žreb a dozvieme sa, pre koho nás stihlo toto nešťastie.
Hodili teda žreb a žreb padol na Jonáša. I spytovali sa ho: „Povedzže nám,
prečo nás stihlo toto nešťastie? Čo máš za poslanie a odkiaľ ideš? Ktorá je
tvoja vlasť a z ktorého si národa?“ Odpovedal im: „Hebrej som a som ctiteľ
Pána, Boha nebies, ktorý učinil more a suchú zem.“ Mužov pojal veľký strach a
hovorili mu: „Čo si to urobil?“ Chlapi totiž vedeli, že uteká spred Pána lebo
im to povedal. Pýtali sa ho: „Čo máme s tebou urobiť, aby sa more pod nami
utíšilo?“ More sa totiž búrilo čoraz väčšmi. Povedal im: „Chyťte ma a hoďte do
mora, potom sa more pod vami utíši. Veď ja viem, že vás pre mňa zastihla táto
veľká búrka. Ale mužovia veslovali, aby sa priplavili naspäť k suchej zemi, no
nemohli pretože sa more pod nimi čoraz viac búrilo. Preto volali k Pánovi:
„Ach, Pane, nech nezahynieme pre život tohto človeka a neuvaľ na nás nevinnú
krv! Veď ty si Pán a urobil si, ako sa ti páčilo.“ I chytili Jonáša a hodili
ho do mora, načo more prestalo zúriť. Tu pojal mužov veľkPán priviedol veľkú
rybu, aby pohltila Jonáša; a Jonáš bol vo vnútri ryby tri dni a tri noci.I
prikázal Pán rybe a vydala Jonáša na suchú zem
I. Jonášov útek. - Pán prehovoril k Jonášovi, synovi Amatiho, takto:
„Vstaň, choď do veľkého mesta Ninive a zvestuj mu, že ich zloba vystúpila predo
mňa.“ Ale Jonáš vstal a chcel utiecť spred Pána do Taršišu; išiel do Joppe, kde
našiel loď, ktorá išla do Taršišu, dal jej svoje plavná a nastúpil do nej, aby
šiel s nimi do Taršišu spred Pána. Ale Pán zoslal na more veľký vietor, takže
sa na mori strhla veľká búrka a lodi hrozilo stroskotanie. Námorníci sa báli a
každý volal k svojmu bohu; náradie, ktoré bolo na lodi, pohádzali do mora, aby
ju od neho odbremenili. Jonáš však zišiel do vnútra lode ľahol si a spal. Tu
pristúpil k nemu veliteľ lode a povedal mu: „Čože, ty spíš? Vstaň, volaj k
svojmu Bohu, azda si Boh spomenie na nás a nezahynieme.“ I vraveli si druh
druhovi: „Nože, hoďme žreb a dozvieme sa, pre koho nás stihlo toto nešťastie.
Hodili teda žreb a žreb padol na Jonáša. I spytovali sa ho: „Povedzže nám,
prečo nás stihlo toto nešťastie? Čo máš za poslanie a odkiaľ ideš? Ktorá je
tvoja vlasť a z ktorého si národa?“ Odpovedal im: „Hebrej som a som ctiteľ
Pána, Boha nebies, ktorý učinil more a suchú zem.“ Mužov pojal veľký strach a
hovorili mu: „Čo si to urobil?“ Chlapi totiž vedeli, že uteká spred Pána lebo
im to povedal. Pýtali sa ho: „Čo máme s tebou urobiť, aby sa more pod nami
utíšilo?“ More sa totiž búrilo čoraz väčšmi. Povedal im: „Chyťte ma a hoďte do
mora, potom sa more pod vami utíši. Veď ja viem, že vás pre mňa zastihla táto
veľká búrka. Ale mužovia veslovali, aby sa priplavili naspäť k suchej zemi, no
nemohli pretože sa more pod nimi čoraz viac búrilo. Preto volali k Pánovi:
„Ach, Pane, nech nezahynieme pre život tohto človeka a neuvaľ na nás nevinnú
krv! Veď ty si Pán a urobil si, ako sa ti páčilo.“ I chytili Jonáša a hodili
ho do mora, načo more prestalo zúriť. Tu pojal mužov veľkPán priviedol veľkú
rybu, aby pohltila Jonáša; a Jonáš bol vo vnútri ryby tri dni a tri noci.I
prikázal Pán rybe a vydala Jonáša na suchú zem
Přihlásit se k odběru:
Příspěvky (Atom)