V Sobotu som prišiel domou do Rim. Soboty a hnet z autobusu som išiel za mojim velmi dobrým kamarátom do nemocnice. Ked som vošiel do izby stála pri nom jeho manželka a ich kňaz. Sadol som si k nemu a pochopil som že to neni našteva na posilnenie ,ale našteva na rozlúčku. Po dlhšom rozimaní nad takouto tažkov situáciou som sa dobre pozrel na neho a začal som uvažovať nad jeho životom.
a položil som si otázku. Čo bolo zmyslom života Jeho ?Čo je skutočne zmyslom môjho života ? . Čo je zmyslom nás všetkých ? Každý z nás máme svoj životný príbeh teda cestu. Pýtam sa seba a vás je to cesta po ktoréj teraz kráčam správna? Je to ten správny ciel a zmysel môjho života ? Moj kamarát si podla mna splnil svoj ciel života. Zanechal tu 3 nádherné deti a milujúcu manželku. Bol svetlom príkladom pre nás. Ked som ležal ja vo velmi vážnom stave v nemocnici podporil a hlavne mi ukázal nadej ako bojovať s chorobou a prijať ju. Ako naplno dôverovať Bohu. Dnes ráno nás po 6 rokoch bojovania zo zákernou chorobou opustil. No v srdci mi ostal pokoj. Prečo ? je napísané . Nesmúťte nad tým, že som musel odísť ale težte sa,že ste ma poznali. Skutočne som hrdý ,že som mal za kamarata tak užasného človeka.
Ako je to dôležité pre nás ? Pokúsme sa robiť malé veci s láskou . Pokúsme sa rozdávať úsmev a svoje srdce. Majme otvorené srdcia ,ako mal otvorené aj môj Kamarát.
prajem požehnaný týždeň
s úctou Mário Stehlík VM
Žádné komentáře:
Okomentovat