V sobotu som bol na tenise v BA Cibulkova a Hantuchova hrali o postup.
No ešte pred tým som bol na skúške z Práva. Bola to moja posledná skúška aspoň som si to ja myslel,že urobím no nestalo sa tak. Tak v srdci sklamaný s veľkého neúspechu som išiel na tenis. V miernej únave tam sedím a pozerám ako loptička ide s jednej strany na druhú rozmyšliac nad mojim neúspechom v škole a milión otázok prečo ja som neurobil atd.- a dokonca naši prehrávali už jeden zápas.No veru super den povedal som si. A potom to prišlo. Zrazu som si uvedomil že naša hračka síce prehrávala zápas a vedela že už nevyhrá, ale stále bojovala. Išla a bojovala silnejšie a s vetším odhodlaním najme Dominika Cibulková. Pozoroval som jej odhodlanie bojovnosť. Mohla to nechať tak, ale nenechala. Tak som začal vetšmi povzbudzovať . A došlo mi že tak to je aj s našimi skúškami v škole alebo v živote.Ja som síce neurobil už druhí krát skúšku z Práva ale nemám to preto vzdať.A verím že to není 4000 hlasov ako v arene v Sobotu ale veľký Boží zástup ,ktorý nás povzbudzuje k tomu aby sme išli po správnej ceste a nevzdali to :-) A zistil som skutočne že Boh nam nedal ducha bojazlivosti ale Duch sily a lásky.
Tak prejem krásny týždne.
S úctou Mario Stehlík VM
1 komentář:
vďaka Majo za svedectvo...veľmi ma posilnilo...
áno, Boh je ten, ktorý nás neustále povzbudzuje...
preto Ho chválme za všetko, aj dobré aj za zlé
haleluja!
v tomto je zmysel utrpenia...v Ňom :)
amen
Okomentovat