Ponúkam vám svedectvo s BA ..
Električenka
Občas ráno sa mi podarí byť intenzívnejšie s Bohom ako inokedy. Ako inokedy, keď sa ráno bežne pomodlím. Neviem čím to je, zrejme milosťou, väčšou túžbou alebo potrebou po Bohu, alebo možno kľudom a väčšou dávkou času, v ktorej mu umožním dotknúť sa. Niekedy si vtedy poplačem, viac vidím Jeho ako seba a na chvíľu sa mi opät zdá, že Bohu nie je nič nemožné, som Ním proste unesení a je mi ľúto to aký som nedokonalý, ale hlavne som šťastný, že môžem byť s Ním a že ma má rád :). Že si to môžem opäť zažiť. Po jednej takejto rannej modlitbe som zistil, že už musím ísť do škôlky. (Nie som ani geniálne dieťa a ešte ani rodič. Môj vek je vyšší ako 4 aj ako 6 rokov. Túto zimu budem 26 ročný. V škôlke som tento rok pracoval a ešte chvíľku aj budem.Bolo to celkom zábavné, ale poďme ďalej:). Tak som teda v oblakoch a rozdradostený so zvláštnym nesvetským pokojom nastúpil do autobusu. Pozrel som si okolostojacich spolucestujúcich, a vnútorne som sa o nich veľmi nezaujímal a o veďlajšom chalanovi so sluchátkami v ušiach som si pomyslel, že chudák chalan určite počúva nejakú blbosť a je asi úplne mimo. To ja som si čítal spisy sv. Františka a nedal som sa vyrušiť ani nečakanou návštevou revizóra. Keď ku mne prišiel, s pokojom som vytiahol svoju električenku, ktorá však po priložení na revizórové čítadlo vydala nejaký falošný zvuk. Revizór skonštatoval, že mám jedeň deň neplatnú električenku a prosí si odo mňa 40 evráčov alebo občiansky preukaz. Skvelé na tom bolo, že som mal vo svojom vnútri stále pokoj a vôbec som nemal mäkké kolená. Tak som mu podal občiansky, lebo 40 evráčov bežne so sebou nenosím. Bolo mi toho aj ľúto, ale som si povedal, že sú aj dôležitejšie veci a osoby a Boh sa už nejak oslávi. No a predstavte si ten vedľa stojaci chalan, čo som ho tak odpisoval, si vytiahol z uší sluchátka a povedal mi, že sa môžem odvolať k ombudsmanovi mhd. Najprv som si myslel, že trepe, ale na druhú stranu bola to moja šanca. Tak som sa ho popýtal na toho ombudsmana a od revizóra som dostal medzitým papierovú pokutu aj s mojím občianským späť.
Chalanovi som poďakoval a rozlúčil som sa s ním a radšej som vystúpil z autobusu a kúpil som si normálny lístok. Neviem či sa to tak má, ale kúpil som si. V robote, teda v škôlke som na internete naozaj našiel ombudsmanku pre mhd a napísal som jej poriadne prosebný email. Pokutu som však musel ísť zaplatiť. Išiel som tam dvakrát. Prvý raz dosť pršalo, zmokol som a mali tam zatvorené. Bol som naštvaný, a vôbec to nebolo odo mňa dokonalé:). Ale nakoniec som pokutu naozaj zaplatil. Asi po dvoch týždňoch mi mamka volala, lebo som bol u babky, že som dostal od mhd list a že si mám ísť na poštu po tých 40 euro, že mi to odpustili. Celkom som sa vtedy potešil, že sa Boh postaral o moje keše a celú tú situáciu. Že sa vie postarať, keď mu dôverujeme a že ľudia, ktorí nevyzerajú byť svätí alebo dobrí sú často skrytí samaritáni alebo možno anjeli na návšteve. Nedávno chytili aj jedného môjho kamoša s neplatnou električenkou. Neplatila mu asi 3 dni, a tak mu môj brat poradil, aby napísal tej milej ombudsmanke a jemu takisto vrátili jeho peniaze. Tak som sa opäť potešil, takže keby niečo tu je tá adresa mediator@dpb.s , ale ešte veselšie je, že Boh sa vie postarať nielen o pardón električenkovej pokuty. Niektorí Ho v Biblii volajú Všemohúci, dokonca sa tak aj v nedeľu a na väčšie sviatky v kostole modlíme: Verím v Boha Otca Všemohúceho. Snažme sa to modliť s vierou alebo aspoň prosiť o vieru a dôveru v to, čo hovoríme. Aj ja to potrebujem a nielen po skvelom modlitebnom čase, ale aj keď suchšie.
s pozdravom Mario Stehlík VM
Žádné komentáře:
Okomentovat