úterý 11. května 2010

Žalm 139:17-18

Ako si vážim tvoje myšlienky, Bože, aký nesmierny je ich počet. Keby som ich mal spočítať, bolo by ich ako piesku. – Žalm 139:17 – 18

Láska uvažuje. Nie je to bezmyšlienkovitý pocit, ktorý by sa vznášal na vlnách emócií a mentálne spal. Zamestnáva sa úvahami, vie, že láskyplné myšlienky predchádzajú láskyplným skutkom.

Keď ste sa zaľúbili po prvý raz, boli ste pozorní celkom prirodzene. Trávili ste hodiny snívaním o tom, ako vaša milovaná osoba vyzerá, mysleli ste na to, čo práve robí, opakovali ste si pôsobivé veci, čo ste jej mali v úmysle povedať, a potom ste vychutnávali milé spomienky na spoločne strávený čas. Úprimne ste priznávali: „Nemôžem na teba prestať myslieť.“

No u väčšiny dvojíc sa to v manželstve zmení. Manželka konečne má svojho muža; manžel získal trofej. Je po love a dvorení. Iskričky lásky sa menia na sivé uhlíky a motivácia správať sa pozorne chladne. Začnete sa sústreďovať na vlastnú prácu, priateľov, problémy, osobné túžby, na seba. Po čase začnete neúmyselne ignorovať problémy svojich partnerov.
No skutočnosť, že s manželstvom pribudol do vášho sveta ďalší človek, sa nemení. A ak vaše myslenie nie je dostatočne zrelé na to, aby sústavne rátalo s touto osobou, nie ste pozorní a často vás to zaskočí.

Žádné komentáře: