pondělí 23. listopadu 2009

Onkologia 1 Výročné stretnutie




ONKOLÓGIA

Po dlhšom časovom odstupe sme sa opäť rozhodli navštíviť našich známych, neznámych, priateľov na onkológii. Spoločne v zostave Ivka, Martuška, Mirečka, Veronika, a Dominika, sme si oprášili repertoár z predchádzajúcich ročníkov , niečo zopakovali, prespievali a aj sa niečo nové naučili. Keď sme prešli prípravnou fázou – nadišiel nás čas vyraziť do terénu. Tam sme sa znova stretli s Máriom, ktorý nás potešil a naplnil svojimi zážitkami, svojím životom a nákazlivým úsmevom.
Na mieste činu  sme sa dozvedeli jednu dôležitú správu, ktorú s odstupom času vnímam ako pozitívnejšiu. Na oddelení sa im pokazil jeden dôležitý prístroj ( to nie je vôbec dobrá správa), a tak im tam zostalo len pár ľudí. Takže naše dlho pripravované vystúpenie sa nekonalo pre veľký počet divákov, ale „len“ pre jedného ležiaceho pána. Tak sme sa s ním zoznámili, zaspievali si a bolo vidieť, že sa z toho veľmi teší. Pre úžasného pána to bolo príjemné spestrenie jeho všedných, chladných, jesenných dní strávených v nemocničnej izbe.
Veď ako hovorí aj sám Ježiš, kde sa zhromaždia, dvaja – traja v mojom mene, ja som medzi nimi. Tento Ježišov výrok bolo medzi nami cítiť. Naše tváre vyžarovali to, čo šlo z najhlbšieho vnútra nášho srdca  Dokonca sme mali možnosť vidieť samotného Ježiša v našom navštívenom blížnom, ktorému sme spríjemnili večer.
Na konci nás ešte čakalo sladké prekvapenie, z ktorého mal radosť náš maškrtný jazýček. A nesmela chýbať ani spoločná fotka, ktorá nám bude pripomínať túto krásnu chvíľu.
Nesmiem zabudnúť pripomenúť, že v tento deň sme neoficiálne oslávili naše 1. výročie na onkológii. Za ten čas sme tam stretli mnoho ľudí, ktorí mali rozličné životné osudy, ale spájalo ich jedno – choroba. To isté sa dá povedať aj o nás. Každý z nás je iný, má rôzne koníčky, je z iného kúta Slovenska, ale spojila nás úžasná vec, udalosť : pomoc druhým prostredníctvom využitia našich darov, talentov, ktoré sme dostali od Najvyššieho.
Veríme, že sa nám podarilo vytvoriť krásnu tradíciu, ktorá bude stále pokračovať a my budeme zasievať semienko lásky, nádeje ďalej  S pozdravom Marta.K.

1 komentář:

Unknown řekl(a)...

Ludovia ste uzasni. To je jedno, ze tam bol len jeden clovek. Ten kto tam mal byt -bol tam. Budte pozehnani a prajem vela elanu do dalsich navstev onkologie. Tie miesta potrebuju pravidelene davky nadeje, radosti a pozehnania.
Katka (Dubravka :)