Dar od srdca
Vložil Mária,
Istý básnik sa každý deň prechádzal s mladou Francúzkou a vždy prechádzali popri starej žobráčke. Starena sedela vždy na tom istom mieste a vždy mlčiaca a nehybná ako kameň. Nikdy nepozerala na žiadneho dobrodinca a nikdy nikomu nepoďakovala. Spoločníčka básnika jej zakaždým dala nejakú mincu. On jej zas nedával nikdy nič. Na otázku: „Prečo?“ – odpovedal:„Treba jej dať niečo pre srdce, a nie len pre ruku.“ O niekoľko dní daroval žobráčke ružu. Vtedy sa stalo niečo nepravdepodobné. Starena pozdvihla svoje unavené oči, na tvári sa jej zjavil nesmelý úsmev, zdvihla sa, pobozkala s vďakou ruku dobrodinca, a potom rýchlo odišla. Objavila sa až po týždni – znovu nemá a nehybná ako predtým. Udivená Francúzka sa spýtala básnika: „Z čoho žila táto žena cez celý týždeň?“ Básnik odpovedal: „Ružou, mademoiselle, darom srdca.“