Píše Janinka. "Preorte si úhor a nesejte do tŕnia!" Jer 4, 3 Som premýšlala a spomínala, čo nás to v škole učili o tom, že sa nejaká pôda nechá ležať úhorom. Znamená to, že máte pole, ale nič na ňom nepestujete, aby si pôda oddýchla, obnovili sa v nej živiny, aby sa pripravila na prinesenie ešte lepšej úrody. Začala som sa pýtať Pána, čo je mojím úhorom. Čím dipsonujem, ale nevyužívam to? Čo môžem robiť a nerobím? Čo môžem urobiť, aby sa môj vzťah s Pánom rozvíjal viac? Kde Boh doteraz nemôže siať, pretože to nechávam ležať úhorom? Sú to nejaké neriešené vzťahy v mojom živote? Alebo je to lenivosť a akejkoľvek oblasti? Alebo je to zlé hospodárenie so zvereným časom? Treba si nechať Duchom Svätým poprevracať srdce, aby poukazoval všetky tie miesta, ktoré by mohli byť úrodnými poliami, a pritom zatiaľ len tak ležia a čakajú na preoranie. Je pravda, že ak sa pôda neobrába a nechá sa len tak ležať, vyrastie na nej všeličo. Buriny všetkých druhov, ktoré nepotrebujú starostlivosť, aby rástli, ale škodia. Ježiš pomenúva tŕnie veľmi konkrétne : svetské starosti, klam bohatstva a všelijaké iné žiadostivosti a rozkoše života. Toto všetko nás robí neschopnými vnímať Božie slovo v jeho plnosti, oberá nás o ovocie toho, čo Boh chce k nám hovoriť. Nejde to inak, než dovoliť mu, aby to povytrhával aj s koreňom, robiť konkrétne kroky, ktorými prestaneme tie buriny podporovať v ich raste a rozvoji, ktorými ich prestaneme pestovať a zalievať, aby rástli ešte viac. Buriny je nutné vyťať od koreňa, inak vyrastú spevnené!
