Uzdravení z rakoviny
19.5.2006 23:51
SvědectvíUzdravenie z rakoviny
Nie je tomu tak dávno, čo som stála pred bratmi a sestrami v nedeľnom zhromaždení a modlili sa za moje uzdravenie.
Ale aby som začala od začiatku, pred necelým rokom som sa dostala do nemocnice s úžasnými bolesťami v chrbte. O niekoľko dní mi oznámili diagnózu, ktorú máloktorý človek zoberie ľahko. Diagnóza znela nádor na mieche. Bola tu ale aj ďalšia diagnóza, tzv. polivalentná lieková alergia, čo znamenalo, že som nemohla zobrať ani jednu tabletku, ani jednu injekciu. Lekári mi urobili množstvo vyšetrení a testov. Všetko bolo pozitívne. Povedali mi len: "Bohužiaľ, budete sa musieť naučiť žiť s tou bolesťou," - a pustili ma domov. Tam som ale nezostala veľmi dlho: o dva týždne som bola naspäť a bola tu ďalšia diagnóza, ktorá bola ešte horšia ako tie prvé. Bol to "Lupus eritromatus", čiže "Červený vlk". Obranný systém môjho organizmu začal pracovať naopak. Lekári mi vysvetlili, že sa mu sprotivili moje ľadviny, srdce, pečeň. jednoducho celé moje telo. Povedali mi, že v dnešnej dobe na túto chorobu neexistuje žiadny liek.
Bolo to pre mňa veľmi ťažké. Lekári mi povedali, že mám nádej tak do leta. Život pacienta sa pri tejto diagnóze dá úspešne predĺžiť, ale len v tom prípade, ak zaberú lieky - a u mňa to nepripadalo do úvahy, pretože mi žiadny liek dať nemohli.
To však bolo všetko málo. Pridružili sa vysoké teploty a nastal zápal horných dýchacích ciest. Lekári stáli bezradne nad mojím lôžkom. Jediné, čo mohli urobiť, boli studené zábaly proti teplotám a tak som povedala, že tie zábaly si budem dávať aj doma, že zomrieť môžem aj doma.
Na vlastnú žiadosť som sa dostala domov. Spolu s dcérou sme rozobrali vážnosť môjho stavu. Upadala som do strašných pochybností: Čo ak zomriem a nakoniec "nič nebude"? Vôbec sa mi na druhý deň nechcelo ísť do zboru, ale nakoniec som, s hroznými bolesťami, predsa len šla. Brata Janka som pri kázni vôbec nevnímala. Bola som veľmi ďaleko v myšlienkach, strašne ďaleko od Boha. Prebrala som sa vlastne až pri Jankovej výzve, aby tí, ktorým kladie satan do srdca pochybnosti, prišli von z lavíc, aby sa za nich modlil. V tej chvíli som "vyletela" dopredu, vediac, že to patrí pre mňa. Tu som sa pred bratmi a sestrami po prvý krát zmienila o mojej nevyliečiteľnej chorobe. Hneď sa za mňa začali modliť.
Zrazu som v chrbte pocítila úžasnú ľahkosť a bolesti upadli. Kľakla som si na kolená a ďakovala Bohu za uzdravenie. Prosila som Ho o odpustenie, pretože som Mu neverila. Celý nasledujúci týždeň som bola doma, bez bolestí. V nedeľu som prišla na bohoslužby do Košíc (bolo to v deň krstu) a opäť sa za mňa modlili. Ja som však znovu upadala do pochybností, v tej chvíli som totižto pocítila hroznú bolesť a páľavu. Preľakla som sa, že sa to znovu začína. Posadila som sa na svoje miesto a ďalej som sa modlila. Bolesti pomaličky, pomaly ustupovali a od tej chvíle som už nikdy necítila žiadnu bolesť.
Vo štvrtok ráno som navštívila lekára so žiadosťou, aby ma poslal do práce, pretože sa už cítim dobre. Lekár si ma premeral (asi si myslel, že mi z toho všetkého preskočilo, pretože on mi už pripravoval invalidný dôchodok), ale nakoniec súhlasil s tým, že mi urobia nové vyšetrenia. Na výsledky som si ale musela počkať až do 13.00 hod a ostatné boli až v pondelok. Celé štvrtkové dopoludnie som strávila u Janky Hlaváčovej, potom som šla do nemocnice. Akoby naschvál si ma lekár nechával medzi poslednými, ale keď som vošla dnu, pozrel sa na mňa so slovami: "Neviem, čo sa stalo, ale vaše výsledky sú negatívne!"
Nedokázala som mu už povedať ani slovo. On mi vravel, že to, či pôjdem do práce, nezávisí od neho, ale od posudkovej komisie, pred ktorú som musela v pondelok ísť. Vtedy boli hotové už aj výsledky ostatných vyšetrení a boli rovnako negatívne, ako tie predošlé. Členovia posudkovej komisie mi už len zaželali mnoho úspechov v práci.
A ja dnes pracujem. Moje svedectvo je podložené tým, že som nevzala ani jednu tabletku a ani jednu injekciu, takže každý, veriaci aj neveriaci, musí uveriť, že mňa uzdravil Pán Ježiš a všade, kde o tom hovorím, Mu za to znovu a znovu ďakujem. Pocítila som moc Jeho uzdravenia. Ďakujem Ti, Bože !!!
